Periféria - centrum - periféria-centrum… Reflexie nad charakterom pohybu psychoanalýzy
V príspevku sa zameriam na úvahy o pohybe psychoanalytického myslenia v spoločnosti s rôznymi odkazmi na minulosť, súčasnosť ako i na vývin postavenia psychoanalýzy v celosvetovom, ale i stredoeurópskom - domácom priestore. Je dnes psychoanalýza na periférii? Alebo je prítomná v "hlavnom prúde myslenia"? Ak sa vyhneme štiepeniu v myslení, je zrejmé, že ide viac o pohyb niekde medzi týmito extrémami. Psychoanalytik bol v istom zmysle vždy persona non grata, čo chápem ako odraz jednej zo základných premís psychoanalýzy - zaoberanie sa nevedomým materiálom. Skôr než o prinášanie konkrétnych zistení mi v príspevku pôjde o rozbehnutie reflexívneho procesu (možno niečoho, čo si neuvedomujeme) nad tým, kde sa dnešná psychoanalýza nachádza a čo všetko môže na jej postavenie a pohyb vplývať.