DERRIDA: (Ne)možné trúchlenie
Jacques Derrida, enfant terrible západnej metafyziky, je známy predovšetkým vďaka svojej dekonštrukcii, totiž špecifickému spôsobu analýzy a kritiky toho uvažovania, ktoré možno označiť za tradičné, v tradícii a tradíciou rámcované. Dekonštrukcii opakovane podrobuje i pojem trúchlenia – podľa Derridu je trúchlenie možné len nakoľko musí byť nemožným. Ak zdarné trúchlenie znamená zvnútornenie smrti druhého a zmierenie sa s ňou, potom v dôsledku znamená i popretie smrti a druhého v jeho inakosti. Aby druhý zostal vo mne druhým, trúchlenie musí byť nemožné: nesmie byť ani inkorporáciou, ani introjekciou. Prednáška je krátkym predstavením Derridovej dekonštrukcie trúchlenia a jeho figúr, respektíve súvislostí medzi trúchlením, smrťou, druhým, dedičstvom, stopou a tajomstvom.